Denne máme viac ako 50 000 myšlienok (zdá sa ti to veľa, však?), ale nech robíš čo robíš, stále na tú danú vec myslíš. Ako to je vôbec možné?  V tom lepšom prípade je to niečo dobré, na čo sa človek teší a cíti až také to šteklenie kdesi v brušku. To nie je ako keď sa stane niečo zlé, alebo sa niečo také blíži. Pri tých dobrých myšlienkach zažívaš dobré pocity a dokážeš konkrétne myšlienky vypustiť na čas z hlavy alebo potlačiť do úzadia a sústrediť sa na niečo iné.
Ale sú tu aj zlé pocity (myšlienky) a s nimi prichádza stres.
Blíži sa ti maturita a nemôžeš nato prestať myslieť? Niečo si pokazil, máš ísť na operáciu alebo ťa čaká dôležitý pohovor a neustále ťa to trápi? Áno, toto je ten horší prípad. Aj keď nechceš, tak to máš stále v hlave.

Snažíš sa na to, čo ťa trápi nemyslieť a nedarí sa ti to. Začneš sa trápiť, že stále myslíš na to, čo ťa trápi. Hneváš sa na seba, pretože toto trápenie spôsobuješ ty sám. Následne to prehupne do ešte väčšieho trápenia. Začneš sa trápiť, že sa trápiš nad tým čo ťa trápi. A potom sa len trápiš nad trápeníma tak stále dookola. Nemôžeš kvôli tomu spávať, vysáva to z teba energiu a nemáš chuť do jedla a ani do života. Naozaj ti toto zbytočné trápenie, ktoré ti neprospieva stojí za to? Tento doslova začarovaný kruh? Obavy nad budúcnosťou, ale častokrát je to aj niečo, čo sa už stalo a stále si hovoríme že „Čo keby som to spravil inak, alebo čo ak toto a tamto“ … (celé zle)



Nepočuješ ho pokiaľ sa s niekým rozprávaš, na niečo sa veľmi sústredíš, alebo počúvaš hudbu. No akonáhle prestaneš, vypneš rádio, alebo ukončíš rozhovor, tak je znovu naspäť. Áno, ten hlas, ktorý počuješ v hlave a veľa ľudí sa s ním aj zhovára. Niekto ho berie ako niekoho cudzieho, svoje druhé ja, alebo iný, ako samého seba?

Ktovie čo je skutočne pravda, no tento hlas vie byť aj veľmi nepríjemný. Snaží sa ti formovať budúcnosť, pripomínať minulosť a vytvárať falošné očakávania.
„Keby si tak na maturite nepotiahnem tú otázku, ktorú neviem. Veď je len jedna jediná, to je malá šanca“ Booom, okamih pravdy a číslo 14 je v mojej ruke (áno naozaj som si ju potiahol).
A to je len jeden jediný príklad, toto sa deje dennodenne, či už si to človek uvedomuje, alebo nie. Naša myseľ, respektíve naše myšlienky a rozmýšľanie majú neskutočnú silu. Sám som sa na týchto „rečiach“ kedysi smial, ale keď zistíš, čo všetko pozitívne myslenie dokáže, tak ostaneš ohromený. Určite sa ti už niekedy stalo, že si na niekoho myslel a tá osoba sa v tvojom živote do pár dní jednoducho objavila. A ty si si len povedal: „Haha, sranda, včera ma napadlo, že som ťa už strašne dlho nevidel“… Pár mesiacov dozadu sa mi sníval sen, v ktorom bol môj bývalý spolužiak, ktorého som pár rokov nevidel a ani sme neboli nijako v kontakte. Ráno som sa zobudil a prišla mi od neho správa. (iba ďalší príklad zo života)

Polož si jednu zásadnú otázku: Dokážeš svoje myšlienky ukľudniť tak, aby v tvojej hlave nastalo ticho?
Myseľ je ako malé neustále zvedavé dieťa a skákajúca opica dokopy. Odkedy si sa naučil premýšľať, tak s tým nedokážeš prestať. Veľa ľudí sa ako keby bálo, ostať samo so sebou. Potrebujú stále niekam ísť, niečo robiť. Možno sa aj preto cez víkend hovorí: „Potreboval som vypnúť, zresetovať hlavu“. Síce niekto vypne až moc, ale čo už… Väčšine z nás je ten pocit známy, ten strach z nedostatočného rozptýlenia.

Úprimne povedané, sme na myšlienkach závislí. Sú pre nás ako droga, nedokážeme bez nich žiť, ale aj napriek tomu sa mnohokrát snažíme od nich utekať. Zvláštne, však? Najhoršie je, keď sa chceš niečomu naozaj venovať, nad niečím premýšľať, ale len premýšľaš nad svojimi myšlienkami a necháš sa nimi vyrušovať. Doslova im dovolíš odvádzať tvoju pozornosť.

Možno si hovoríš, čo to tu ten chalan píše za blbosti, ale tvoj pohľad chápem, ja som bol rovnaký. Jedného dňa som sa pristihol pri tom, ako zase rozmýšľam nad somarinami a vedel som, že by som svoj čas a sústredenie mal smerovať inou cestou. Zamyslel som sa nad tým, že sa stále zamýšľam a rozmýšľam častokrát nad blbosťami, ktoré mi len berú energiu a neprinášajú mi nič pozitívne, iba sa snažia formovať budúcnosť, ktorú takým štýlom myslenia veľmi neovplyvníš.
Chceš sa zbaviť toho hlasu? Nie, to nechci a to je nemožné. Myslenie sa proste DEJE, deje sa v prítomnosti v ktorej žijeme, deje sa stále. Deje sa to rovnako, ako sa deje tlkot srdca, alebo trávenie. Nedokážeme to len tak ovplyvniť. Také isté sú myšlienky. Čiže neskúšaj ich priamo vypnúť, alebo ukľudniť, oni tam budú stále. Ak sa budeš snažiť prestať myslieť, tak to bude mať opačný efekt. Len sa nauč upokojiť sám seba a oddeliť sa od tejto „neviditeľnej bariéry“. Nemusíš si hneď predstavovať to klasické meditovanie v strede izby v tureckom sede. Stačí si príjemne ľahnúť na posteľ, sedieť v prírode, alebo pozerať z terasy.Zhlboka sa nadýchnuť a vydýchnuť.
Uvoľniť sa a žiť pre tento moment. Sústrediť sa na život, ktorý prežívaš. Minulosť je nepodstatná, tú už neovplyvníš, dôležité je to, čo sa deje práve teraz a tak isto sa neoplatí „stresovať“ budúcnosťou a rôznorodo plánovať. Stačí jedna zlá myšlienka, ktorú zasadíš v hlave a vesmír zmení svoje plány. Sústredenie pre mňa úplne vystihuje ten moment, kedy idem robiť drep s ťažkou váhou. Úplne všetko vypustím z hlavy a predstavím si ako to celé zvládnem, ako to dám a zdolám svoj malý cieľ.

Buď ovládaš svoju myseľ, alebo ona ovláda Teba.

chill girl

Ver mi, to na čo myslíš sa skutočne deje, málo ľudí si to uvedomuje, ale akonáhle si to všimneš, tak nebudeš vychádzať z údivu. Svet, vesmír v ktorom žijeme nerozlišuje čo chceme, aby sa stalo a čo naopak nechceme. Tá energia, ktorou sme, vidí len to, na čo myslíme, tú finálnu podobu toho, čo si predstavujeme.
Čiže nie „Zase bude určite červená a zmeškám do práce“, pretože naozaj zmeškáš. Ale skús „Dnes je krásny deň a bude sa mi dariť“. Mysli pozitívne, kašli na to zlé myslenie. Ono to naozaj funguje a keď sa budeš úplne vedieť vcítiť do prítomnosti, tak to bude pre teba ten najkrajší pocit na svete.

Možno moje slová znejú tak „wannabe motivačne“ (to naozaj nie je mojim cieľom), ale neviem ako by som ich presne zaškatuľkoval. Len celkovo chcem povedať to, že pokiaľ si neuvedomuješ, že si otrokom svojich myšlienok, tak ti to celé príde čudné. Pokiaľ si neuvedomuješ silu myšlienok a to ako to tu celé funguje, čo všetko dokáže tvoje pozitívne myslenie, tak ti to tiež príde čudné. Človek sa musí najskôr „prebudiť“ a potom začne rozmýšľať nad inými vecami a iným spôsobom. Zistí, že mnoho problémov z minulosti, nad ktorými sa trápi sú už neovplyvniteľné.
A keď sa trápi nad tým, čo ešte len príde a vytvára si zlé predstavy, tak je veľmi veľká šanca, že naozaj to aj zlé bude. Koniec koncov možno človek zistí, že jeho problémy sú úplne nič v porovnaní s inými.


Pozri sa na úspešných ľudí. Na ľudí, ktorým sa naozaj v živote darí a vidíš na ich tvárach odhodlanie si ísť za svojim cieľom alebo úprimné šťastie a radosť zo života, ktoré z nich vyžarujú… Nemyslím niekoho, kto sa dobre narodil. Mám namysli ľudí, ktorí niečo naozaj dosiahli, alebo niečo naozaj dosiahnuť chcú. Vedia, že aj „nemožná“ vec je možnou. Myslíš si, že keď ešte nebola elektrika, tak to bola podľa ľudí možná vec? Niečo, čo niekto mohol vynájsť? Takí ľudia boli pre ostatných zo začiatku blázni. Rovnako, ako keď chceš vyhrať nejaké majstrovstvá, alebo zvládnuť čokoľvek ťažké, tak nepočúvaj ľudí, ktorí ťa od toho budú odhovárať.

horolezec

Ako to tí úspešní ľudia robia?.. No predsa majú v hlave jasné priority a ciele, na ktoré sa sústredia.
Presne vedia čo chcú. Sťažujú sa ti? Nie. Zlyhajú v niečom, tak si z toho vezmú ponaučenie a nabudúce to spravia inak, vedia že nemôžu myslieť negatívne, lebo sa aj negatívne veci budú diať. Snažia sa robiť správne rozhodnutia.
Poznáš niekoho, kto sa neustále sťažuje, väčšinou ti povie že sa má zle, že sa mu nedarí, že má malú výplatu, že bla bla bla…? Ja áno a poviem ti jednú vec, ktorú som si začal všímať. Vždy, keď sa k niečomu tí ľudia „chcú“ dopracovať, alebo by niečo „chceli“, tak sa väčšinou odpíšu hneď na začiatku. Povedia si „ale pri mojom šťastí ma do tej práce nezoberú“„mne by sa to nepodarilo“, atď…. Prečo sa odpísať hneď na začiatku a používať výhovorky?

Neboj sa myslieť vo veľkom, naozaj. Čím viac veríš na niečo, pre niekoho nedosiahnuteľné, tým to ďalej dotiahneš. To kým si teraz, je len odraz toho, ako si na sebe pracoval a ako si myslel doteraz. Si obrazom svojich činov. Bol si doteraz leňoch, nečítal si knihy a každý piatok ruka hore? Tak asi aj vyzeráš a slovná zásoba tiež nebude bohvie aká (nemyslím to ako urážku). Všetko môžeš začať meniť PRÁVE TERAZ, pretože to je jediná možnosť. Žiadne nabudúce, žiadne potom. Prečo všetko odkladať? To, čo môžeš urobiť teraz, tak to teraz aj urob. Dočítaj tento článok, vypni notebook a bež von, bež si za svojimi snami, tak ako si za nimi bežíme my a tak ako sme verili na začiatku, tak veríme aj teraz.

To nebolo len tak, začať niečo točiť, písať a budovať… Áno, veľmi nás to baví, ale musíš sa predrieť cez neprajníkov, prebdené noci, zanedbávanie kamarátov a iných vecí. Lebo chceš niečo iné, máš svoj cieľ. Viem, že na povrchu ti prídu články a všetko dokopy ako niečo, čo ti zaberie len nejaké dve hodinky a je to napísané. Ale ver mi, popri tom je ešte XY vecí a doslova tým dennodenne žijeme. Pre niekoho hlúposť a strata času? Pre nás je to náš život.


Mysli tým správnym smerom a aspoň raz za deň si nájdi chvíľku a takzvane „vypni“ hlavu, oddychuj a medituj. Uprac si myšlienky a stanov si svoje ciele a priority. Začni čítať knihy, možno aj nejaké autobiografie, vzdelávaj sa a nenechaj sa rozptyľovať zbytočnými myšlienkami. Myslieť a rozmýšľať je super, ale nad správnymi vecami. Dopraj si čas byť sám so sebou, veď predsa ak nemiluješ seba, tak ako chceš milovať niekoho iného?

A nezabúdaj, že dobré myšlienky plodia dobré veci a činy.

Autor Michal Drienik
Michalov Instagram a Youtube